|
Dobrý deň, ste neprihlásený, prihláste sa | |
alebo zaregistrujte sa ako firma , občan |
Vyuívanie lekárskeho prístroja - defibrilátora - v dnenej dobe u nie je iadnou novinkou. Stretnú sme sa s ním mohli u ako malí, napríklad vo filmoch kde bola scéna s oivovaním pacienta.
Defibrilátor má za sebou u nejakú tú históriu. Predchodca dneného defibrilátora sa začal vyuíva u v prvej polovici 20. storočia. Neskôr sa jeho výroba a pouívanie nielen zdokonažovala, ale aj rozirovala.
V dnenej dobe u okolo defibrilátora mono prechádzame bez toho, aby sme o tom vedeli, alebo si ho vimli. Automatické externé defibrilátory sa začali umiestňova aj na miesta, kde zvykne by väčia koncentrácia žudí.
Automatické defibrilátory bene vyuívajú záchranári, hasiči aj policajti, môu sa vak nachádza aj v naej obci. Prístroj je vdy označený, zväča zelenou nálepkou s označením AED a bleskom uprostred srdca. Prístroj je navrhnutý tak, aby ho vedeli poui aj laici.
Môeme ho nájs napríklad aj v nákupných centrách, letiskách, vežkých firmách, kolách, potách divadlách a podobne. Sú umiestňované na lokality, kde je k ním žahký prístup. V prípade potreby pouitia ho nájdeme v chránenej schránke, s určitou poistkou - podobne ako bývajú umiestnené napr. hasiace prístroje alebo vo vlakoch núdzové brzdy.
Zvýený počet prístrojov AED na navtevovaných a obývaných lokalitách je z taktického dôvodu. Pri zástave srdca je nutné poda prvú pomoc prostredníctvom kardiopulmonálnej resuscitácie - KPR (známej aj ako masá srdca). Poskytnutie KPR v kombinácii s prístrojom AED výrazne zvyujú ancu na obnovu srdcovej činnosti.
Ak sa niečo stane a máme v blízkosti prístroj AED - čo nám oznámi napríklad aj operátor na tiesňovej linke - je vhodné (ak máme takú monos) po prístroj zájs a poui ho. Operátor nás bude navigova od spôsobu ako ho získa, a po manipuláciu s AED.
Z dlhoročnej praxe vyplynulo, e v mnohých prípadoch mohli pacienti s fibriláciou srdca či náhlou zástavou prei. Keby sa defibrilátor v daných situáciách pouil skôr, ako stihla prís pomoc, pravdepodobnos preitia by bola vyia. Práve preto vznikla potreba umiestňovania AED.
AED môu by automatické a poloautomatické tzv. semiautomaty.
Rozdiel medzi nimi je ten, e pri poloautomatickom nás prístroj hlasovými signálmi vyzve na stlačenie tlačítka aby prístroj dal výboj resuscitovanej osobe, zatiaž čo automat tento výboj dá sám bez nutnosti stlačenia tlačítka.
Nemusíme sa bá ani manipulácie s prístrojom bez intrukcií cudzej osoby. Pri prístroji nájdeme jednoduchý návod, s ktorým si pomôeme pri jeho pouití. Navye nás bude navigova sám prístroj. Základom pouitia prístroja je jeho zapnutie a nalepenie nálepiek na určené miesta. Potom u prístroj sám sníma funkciu srdca a vyhodnocuje či je elektrický výboj potrebný.
Málokedy si uvedomujeme, e srdcové zlyhávanie nemusí by iba náhle. Postupné, chronické zlyhávanie má svoje príznaky. Patrí k nim napríklad únava, vyčerpanie, opuchy tela, dýchavičnos, nechutenstvo, potreba viac moči (hlavne v noci) či naopak - zadriavanie a hromadenie vody v tele.
V prípade, e na sebe alebo svojom blízkom spozorujete uvedené príznaky, navtívte lekára. Uvedené signály môu by príznakmi rôznych iných ochorení, nie nutne srdcového zlyhávania.
Môe ním by napríklad aj chronické zlyhávanie obličiek, pri ktorom je vo vyom tádiu nevyhnutné vyuíva dialýzu. Skorým diagnostikovaním obličkovej choroby sa dá neodvratné zlyhanie obličiek oddiali.
Mono sa u niektorí z nás stretli s heslom, e najlepia liečba je prevencia. Tejto múdrej vete dá iste väčina z nás za pravdu. Aj pri vykonávaní prevencie je vak vhodné by opatrný a nae postupy konzultova s odborníkmi.
Na záver by sme si vetci mohli vzia k srdcu fakt, e keď u sa s naím telom niečo deje, nestačí počka, kým to samo prejde. Väčinou sa to toti nedeje len tak. A keď u sa niečo začalo dia, neprejde to iba tak... samo - väčinou je tomu treba nejakým spôsobom pomôc.